Untitled Document
13.03.2011 19:38

Ďurkov: Keď sa dieťa kojilo aj štyri roky

 Ďurkov, Košice-okolie: Táto fotografia pochádza z roku 1943. Malý chlapec z Ďurkova upúta na prvý pohľad klobúkom. Nie je to štylizované. Dnes sa klobúk spája predovšetkým s vyšším mužským vekom, ale v štyridsiatych rokoch ich bežne nosili chlapci od útleho detstva.

Samozrejme, v danom období v dedinách neboli škôlky. Prvé dieťa matka zvyčajne nosievala všade so sebou, alebo ak si to mohla rodina dovoliť, ostávala doma. Pri ďalších deťoch, najmä ak bol medzi súrodencami primeraný vekový rozdiel, tí starší preberali úlohu opatrovateľov a matka chodila pracovať. Väčšinou to nebývalo pravidelné zamestnanie na plný úväzok, ale sezónne práce na poliach; ako vlastných tak aj „panských“. Platba často nebývala v peniazoch, ale v naturáliách, najčastejšie obilím. Napríklad rodina Rákovszkých ženám, ktoré pri žatve viazali snopy, nechávali každý jedenásty snop. Konkrétne rodina, ku ktorej patril tento chlapček, chodila pracovať práve na role a statky pri kúrii Rákovszkých. Úlohou staršej sestry chlapčeka bolo doniesť ho k matke na pole vždy, keď bolo treba kojiť. Keďže v tom čase neboli bežné hodinky, a u detí už vôbec, matka vyznačila pri dome okolo stromu kameňmi a palicami určité body. Vždy, keď sa tieň stromu dotkol daného bodu, musela jej dcéra dieťa priniesť.

Chlapček na fotke má dva, nanajvýš tri roky. Na kojenie chodil aj vtedy, matky vlastne kojili, pokiaľ mali mlieko. Majiteľka fotografie si spomína, že to bolo bežné aj u štvorročných detí. Okrem čiastočnej úspory jedla to ženy vraj robili aj preto, lebo verili, že kým koja, nemôžu otehotnieť.

V danom roku chodila mládež a aj dospelí bežne naboso. Topánky už síce mali, ale často si ich šetrili. Ako však ukazuje aj táto fotka, malé deti mali vždy obuté celé topánočky, „žeby im spevneli nôžky“. Na tom sa nešetrilo, to bolo tabu, aspoň u nerómskej populácie obce. Topánky však vydržali dlhé roky. Konkrétne tento chlapček je piate dieťa svojich rodičov a topánky, ktoré má obuté, už predtým nosili jeho štyria starší súrodenci.

Spracované podľa spomienok pani Alžbety Nemčíkovej.




Autor: text Slavomír Szabó