Untitled Document
12.11.2009 21:10

Jasov: Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa sa nachádza v Medzevskej pahorkatine v západnej časti Košickej kotliny. V roku 1846 sa stala prvou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, horné časti jaskyne však boli známe už v 13. storočí a nápis z roku 1452, ktorý zaznamenáva víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa, predstavuje najstaršiu písomnú zmienku v jaskyniach na Slovensku.

Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.

Názov: Jasovská Jaskyňa

Zadelenie: Národná prírodná pamiatka, Jaskyne svetového dedičstva, Ramsarské mokrade

Katastrálne územie: Jasov

Okres: Košice-okolie

Geomorfologická jednotka: Slovenský kras

Dĺžka: 2811 m

Hĺbka (výškový rozdiel – vertikálne rozpätie): 55 m

Poloha jaskyne

Nachádza sa v najvýchodnejšom výbežku Slovenského krasu, v Medzevskej pahorkatine neďaleko východného okraja Jasovskej planiny, na západnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras.

Prístup k jaskyni

Nachádza sa v Medzevskej pahorkatine na západnom okraji obce Jasov. K jaskyni je možné sa dostať odbočkou zo štátnej cesty č.E571 Košice – Rožňava, pri čerpacej stanici v Moldave nad Bodvou, cestou č.550 (10 km) alebo zo smeru Spišská Nová Ves – Smolník - Štós. Vchod je od parkoviska vzdialený asi 100 m bez prevýšenia.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy

·        Jasov (bus)

Prístup autom k jaskyni

  • Z Košíc smer Rožňava cez Moldavu nad Bodvou, odbočiť smer Jasov – 35 km
  • Z Rožňavy smer Košice cez Sorošku, Moldavu nad Bodvou, odbočiť smer Jasov – 50 km
  • Zo Spišskej Novej Vsi cez Smolník, Štós - 75 km

Prehliadková trasa

Dĺžka: 720 m

Doba trvania: 45 min

Priemerná teplota: 8,8 až 9,4 stupňov Celzia

Prehliadkový okruh má dĺžku 720 m a prevýšenie 30 m. V jaskyni je 339 schodov. Výškový rozdiel medzi vchodom a východom je 28 m. Prehliadka trvá asi 45 min. Teplota vzduchu sa pohybuje od 8,8 do 9,4°C a relatívna vlhkosť vzduchu je 90 až 98 %.

Jaskyňu vytvorili ponorné toky rieky Bodvy v druhohorných triasových vápencoch v piatich vývojových úrovniach. Nachádza sa v nej bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné formy. Jaskyňa je významným zimoviskom netopierov. Zimuje tu až 19 druhov z celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku. O tom, že jaskyňu poznali už v historických dobách, svedčí bratrícky nápis v Husitskej sieni z roku 1452.

Vstupný poriadok (zmena vyhradená)

·        Pravidelný vstup sa uskutoční pri minimálnom počte 4 osôb.

·        Vstupy sa môžu z prevádzkových dôvodov uskutočniť na základe rozhodnutia správcu jaskyne aj medzi hodinami pravidelných vstupov.

·        Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne aj medzi hodinami pravidelných vstupov. Nesmie sa tým narušiť plynulosť prevádzky jaskyne a treba zaplatiť poplatok.

·        Jaskyne sú zatvorené každý pondelok a 1.1. a 24.-26.12.

Otváracie hodiny

Cenník

Kontakt

Správca jaskyne: Ing. Jozef Menda

Adresa: 044 23 Jasov

Telefón: 055 / 466 41 65

E-mail: jasov@ssj.sk

Web: Správa slovenských jaskýň www.ssj.sk

Prírodné pomery

Vytvorená je v druhohorných strednotriasových sivých gutensteinských dolomitoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch. Jasovská skala je výrazne porušená zlomovými poruchami a početnými puklinami, čo podmieňuje prevládajúci smer chodieb a do značnej miery aj množstvo chodieb v jaskyni. Jasovská jaskyňa dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m.

Podzemné priestory sa vytvárali postupne vo viacerých vývojových fázach od najvyšších chodieb po najnižšie časti jaskyne v závislosti od vývoja doliny rieky Bodva. Vysoké meandrovité chodby so stropným korytom v hornej a strednej časti jaskyne vznikli koróznou a eróznou činnosťou bývalých ponorných vôd Bodvy. V nižších častiach sú dómy, sienechodby so stenovými zárezmi a zarovnanými stropmi, ktoré zodpovedajú fázam stagnácie bývalej úrovne vodnej hladiny. Najnižšie časti jaskyne so zarovnanými stropmi vznikli rozpúšťaním vápenca v podmienkach pomaly prúdiacej až stagnujúcej vody.

Kolísanie hladiny podzemných vôd má za následok zaplavovanie najnižších častí jaskyne vrátane časti prehliadkovej trasy. Najnižšia úroveň hladiny jazera v jaskyni je 7 m pod úrovňou povrchového toku Bodvy, ktorej vody jaskyňou už nepretekajú. Občasné zaplavovanie dolných častí jaskyne v súčasnosti nezodpovedá kolísaniu hladiny Bodvy.

Viaceré časti jaskyne dekoruje bohatá sintrová výplň. Pozornosť pútajú pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká a iné formy. Teplota vzduchu v jaskyni dosahuje 8,8 až 9,4 °C, relatívna vlhkosť 90 až 98 %.

Z pozostatkov niekdajších živočíchov sa v jaskyni našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus) a jaskynnej hyeny (Crocuta spelaea). Jasovská jaskyňa je veľmi významnou chiropterologickou lokalitou. Doteraz sa zistilo až 19 druhov netopierov, ktoré sa v jaskyni zdržujú najmä v zimnom období. Najpočetnejší je podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). Jaskyňa je jedným z najvýznamnejších zimovísk podkovárov veľkých na Slovensku. Z drobných bezstavovcov je vzácna šťúrovka Eukoenenia spelaea.

História a súčasnosť

Jasovská jaskyňa bola osídlená v neolite (bukovohorská kultúra), bronzovej dobe, halštatskej dobe (staršej železnej dobe) a rímskej dobe. Ojedinelé archeologické nálezy poukazujú aj na možné krátkodobé paleolitické osídlenie.

Traduje sa, že jaskyňu (jej horné časti) objavil niektorý z mníchov rádu premonštrátov v Jasove. Prvé zmienky o existencii rádu sa viažu na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako útulok. V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá asi pochádza z čias tureckej expanzie. Jaskyňu sprístupnili zásluhou predstaveného rádu premonštrátnych kanonikov v Jasove Alojza Richtera v roku 1846.

V roku 1923 objavili Tigriu chodbu (J. Tenjak, J. Koval), priestory nad Tigrou chodbou (V. Bluma za pomoci A. Štanglera a S. Práta), priestory za Veľkým dómom (J. Zikmund so spolupracovníkmi) a horné poschodie s nápisom z roku 1452 (J. Zikmund). Sekcia pre výskum východoslovenského krasu po úpravách nanovo otvorila jaskyňu pre verejnosť v roku 1924. Jaskyňa je elektricky osvetlená od roku 1926. Klub československých turistov sprístupnil úsek Bludiska v roku 1931 a vyrazil dolný vchod. V roku 1935 sa sprístupnilo horné poschodie s nápisom z roku 1452, vyrazenou štôlňou z Veľkého dómu aj okolie Bieleho dómu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 550 m.

Výstava vo vstupnom areáli

Otvorená dňa 27. 5. 1997. Prvá časť obsahuje informácie o geologických a geomorfologických pomeroch Jasovskej jaskyne a okolia, o formách sintrovej výplne, speleoklimatických a hydrologických pomeroch jaskyne, paleontologických nálezoch a jaskynnej faune. Druhá časť predstavuje ochranu jaskyne v rámci Národnej prírodnej rezervácie Jasovské dubiny v NP Slovenský kras a ozdravovacie speleoklimatické pobyty v jaskyni.

Náučné panely

Jednoduchším spôsobom predstavenia prírodných a kultúrno-historických hodnôt jaskyne alebo jej okolia sú náučné panely. Správa slovenských jaskýň nainštalovala pri Jasovskej jaskyni panel na ochranu netopierov (1995).

 

 

 

Autor: oficiálny text Správy slovenských jaskýň, foto Slavomír Szabó