Untitled Document
02.12.2009 15:07

Nižný Klátov: Jozef Sikora - umelecký šperkár

Narodil sa v roku 1958 v Českom Krumlove. Vyučil sa za zámočníka na hutníckom učilišti s maturitou. Vystriedal niekoľko zamestnávateľov, od roku 1986 pracuje ako slobodný umelec  - šperkár. Jeho výrobky sa nachádzajú v predajniach zameraných na remeselnú a šperkársku tvorbu a to nielen na Slovensku a v Čechách, ale aj v Anglicku a Nemecku. Zúčastňuje sa remeselníckych trhov, kde výrobu svojich šperkov predvádza. Pracuje s prírodnými materiálmi, prevažne s meďou a šperky vytvára najmä jemným tepaním. Je akceptovaný  aj Ústredím ľudovej umeleckej tvorby ako remeselník.

 

Prečo ste sa stali  šperkárom?

„Už ako šiestak na základnej škole som vyrábal z drôtikov prstene pre spolužiačky. Ostal som  pri šperkoch , ale vyrábal som ich z kože, neskôr z keramiky. Potom som na tie  šperky robil kovania a tak mi učaroval kov, konkrétne meď. Šperky nezváram, necínujem, ale ich spájam tak , že sú tepané, kované , zapletané. Keby som šperk zváral, už by to nebolo ono. Vyrábam náramky, náhrdelníky, náušnice, prstene. Všetko sú to kolekcie, ktoré majú spoločné znaky, ale aj sólo výrobky. Moja radosť je všetko vymyslieť, pospájať  rôzne motívy. Tie veci, ktoré vyrobím , sú overované mnou i mojimi kamarátmi a v predajniach i zákazníkmi.  Mám v šperkoch akúsi tvarovú dynamiku a to si strážim. Pracujem s drôtom v dvojrozmernom priestore, ale úpravou z neho vizuálne stvárnim akoby priestorovo trojrozmerný. Vytvarujem a roztepem to do plochy. A tak si svoje veci aj poznám.“

Aké je súčasné  postavenie umeleckého remeselníka na Slovensku?

„Remeslo sa na Slovensku zdvihlo z popola. Veľmi sa rozvinulo, objavilo sa veľa druhov remesiel . Je to lepšie ako v minulosti. Dá sa prežiť aj takouto ručnou prácou, ale treba sa vedieť predať. Z desiatich to dokáže možno jeden. Robiť šperky pre radosť, je krásne jednoduché. Vyrábať a vystavovať je už niečo iné, ale ja to vymýšľam, vyrábam, predávam. Živím sa tým  a to je zas o niečom inom. Hlavne o nezávislosti –nikto mi do toho nehovorí.“

Na čo ste najviac hrdý vo svojej práci?

„Že sa stále vyvíjam, že ma to stále baví. Z vlastného cítenia a z vlastnej kreativity vytvorím šperk, ktorý symbolizuje krásu a ladí s nositeľom. Nikdy som nemusel vyrobiť nejaký šperk. Potom by mi  tá radosť z tvorby zmizla, stal by som sa iba výrobcom. Moje šperky zdobia aj mojich kamarátov, priateľov.“

 

Poznávacie znamenie Jozefa Sikoru :

„K práci potrebujem jeden meter štvorcový, kovadlinu , kladivko a drôtik. Sedím na zemi a tvorím." 

 

Kontakty :

www.j.sikora.szm.com
jozef.sikora(at)gmail.com

 

 

Autor: text Katarína Jantošovičová, foto Slavomír Szabó a archív Jozefa Sikoru