Untitled Document
10.03.2010 10:34

Košice: Dóm sv. Alžbety

Nie je to najstaršia budova v Košiciach a ani najstarší kostol. Nie je zachovaný tak, ako ho počas storočí postavili. Dokonca nie je ani dostavaný. Ťažko vám vlezie na jednu fotku. Napriek tomu i preto ohromí skoro každého. Je pamiatkou číslo 1. Národnou kultúrnou... (Nájdete ho uprostred Hlavnej ulice.)

Začali ho stavať z núdze, lebo predošlý kostol na tom istom mieste poškodil požiar (okolo r. 1378-1380). Aj tak by už bol na vtedajšie pomery primalý. Nový nedostal originálne meno. Ako predošlý zasvätili nemeckí kolonisti svojej čerstvo novej svätej - sv. Alžbete, takisto sa volá aj tento. Začali ho stavať tak, že najprv obostavali zvyšky pôvodného, menšieho. Keď už mali múry hotové, vyniesli zvyšky von a pustili sa do strechy. Stavali ho už aj na vtedajšie pomery obrovský, ako keby tušili, že raz sa stane sídelným kostolom biskupa - katedrálou (1804). I dnes je rozlohou najväčšou katedrálou na celom Slovensku. 
   

Budoval sa za podpory viacerých panovníkov a počas viac než storočia (po r. 1378 – 1508) sa tu vystriedali viaceré stavebné dielne a majstri. Mnohí zanechali svoje značky vyryté do kameňov (okolo 200 je objavených). To preto, aby sa ich práca dala odúčtovať. Najviditeľnejšia kamenárska značka je na stĺpe, na ktorom stojí neskorogotická Bolestná Matka v pravej prednej časti Dómu.. Najznámejšia je práca kamenára Štefana. Dom majstra Štefana vraj stál neďaleko na Alžbetinej ulici. Okrem iného bol autorom kamenného pastofória naľavo od hlavného oltára. Naľavo od neho a aj od dverí do sakristie je vzácna nástenná maľba z 15. stor. (Pána Ježiša kladú do hrobu). Skoro zrkadlovo napravo od svätyne (ale vyššie) je ďalšia (Posledný súd). Objavili ich až pri poslednej rekonštrukcii koncom 19. stor., lebo protestanti ich voľakedy zatreli, čím ich vlastne zakonzervovali. Zhruba pod poslednou freskou je jediná vec, o ktorej sa predpokladá, že by mohla byť ešte z predošlého kostola. Je to bronzová románska krstiteľnica.

Hore vo svätyni nad hlavným oltárom, sú dva orly. Jeden je jednohlavý – luxemburský a druhý dvojhlavý – ríšskonemecký. Naznačujú nám, kedy bola dokončená svätyňa. Bolo to vtedy, keď sa Žigmund Luxemburský stal aj ríšskonemeckým cisárom. Vpredu tiež vo výške, ale ešte pred svätyňou naľavo, je balkón. Zrejme slúžil pre spevákov alebo aj počas pašiových hier mohol predstavovať nebesia.

Okrem ústredného oltára sv. Alžbety sú starobylé ešte dva. Hneď napravo oltár Navštívenia Panny Márie a ešte viac napravo oltár sv. Antona Paduánskeho. Ten už je ale kombináciou starých oltárnych krídel a novšieho obrazu. Ostatné, ako napr. oltár košických mučeníkov, sú z 19. alebo 20. stor. Aj freska nad Rákocziho kryptou je zo začiatku 20. stor. Luster v strede tiež nie je najstarší. Je to dar robotníčok z Tabakovej továrne v Košiciach. Na stĺpoch organového chóru zazrieme 7 uhorských kráľov (z nich niektorých aj svätých) a jedného svätého nekráľa.Takto a podobne vyzdobený chrám museli viackrát dávať do poriadku. Už v 90-tych rokoch 15. stor., keď ešte ani nebol dokončený, ho poškodili pri obliehaní Košíc poľským kráľom. O kostol sa dlho „naťahovali“ katolíci s protestantmi a v rámci toho ho protestanti 3-krát zabrali pre seba. Aj týmito konfliktmi kostol trpel, až kým ho v r. 1675 začali opravovať.

Ďalší požiar bol v r. 1775 a potom všetky možné živelné pohromy: zemetrasenie (1834), povodeň (1845) a víchrica (1875). Tá posledná úplne rozkolísala múry kostola, a keď povolili piliere, povolila aj vtedajšia uhorská vláda a rozhodla sa prikročiť ku generálnej rekonštrukcii. Mala byť až taká generálna, že po nej mal byť Dóm gotickejší než gotika. Projektant rekonštrukcie Imrich Steindl, žiak architekt Friedrich Schmidt (ktorý rekonštruoval aj Dóm sv. Štefana vo Viedni) boli totiž riadny purista. Všetky barokové prvky (napr. strechu na dokončenej veži) považovali za úpadkové. Druhú - 400 rokov nedokončenú vežu chceli konečne dostavať. Dóm sa po ich 20-ročnej rekonštrukcii (1877 - 1896) dosť zmenil. Pribudla štíhla (tretia) novogotická vežička. Zbúrali pribudovanú severnú kaplnku. Našťastie, už nebolo dosť peňazí na spomínané dobudovanie nedokončenej veže a ani na prestavbu barokovej strechy. Ani nie o sto rokov Dóm potreboval ďalšiu rekonštrukciu. Začala sa v r. 1984 a už teraz o nej vieme, že bude viac rešpektovať Dóm a aj že bude omnoho pomalšia.

Dóm sa však využíva aj počas nej. V nedele o 9. hodine sú tu, ako na jedinom mieste v Košiciach, omše v univerzálnom jazyku stredoveku – v latinčine. Často spoluúčinkuje aj zbor, ktorý má v Dóme viac než štvrťtisícročnú tradíciu. Niekedy sa pridajú aj košickí filharmonici i členovia divadelného orchestra. Občas sa v Dóme koncertuje, ale najviac v septembri počas Medzinárodného organového festivalu.

Gotika bol štýl, ktorý najviac architektonicky zjednotil veľkú časť Európy. Niekto tvrdí, že Dóm je takmer na hranici gotiky, lebo ak by sme šli ďalej na východ od Košíc, začne už prevládať iné náboženstvo a s ním aj iná architektúra onoho obdobia. I preto je Dóm magnetom pre turistov. Tí v ňom môžu vystúpiť po dvojitom točitom gotickom schodisku, jednom z piatich v Európe, pozrieť sa do hrobky vodcu najväčšieho protihabsburského povstania v Uhorsku Františka II. Rákocziho či vystúpiť do 50 metrovej výšky a mať najkrajší výhľad na Košice z dómskej veže.

Či už sme domáci alebo turisti, veriaci či ateisti, po vstúpení do Dómu oči sa nám mimovoľne zdvihnú do výšky, až sa začneme cítiť menší oproti všeličomu. Začujeme modlitbu, spev alebo si uvedomíme ticho. Zacítime kostolné vône i svieži chlad. A akosi nám príde na um, prečo naši predchodcovia s toľkou námahou, tak dlho a tak tvorivo venovali svoj čas a energiu i myšlienky tejto stavbe. Tu nešlo o to postaviť si dom na bývanie či úrad pre kráľa. Musela to byť supervýnimočná idea, princíp, zákon, pohnútka, ktoré zanechali takéto monumentálne dielo. Toto všetko dokopy i iné. A niekto to nazýva jedným slovom. Boh. 

   

Text so súhlasom autora prevzatý z knihy: Milan Kolcun - Potulky mestom Košice.

GPS: N 48° 43, 130´ / E 21° 15, 283´

V prípade záujmu o prehliadku Dómu sv. Alžbety, návštevu hrobky Františka II. Rákociho a pohľad na mesto zo Severnej veže môžete požiadať o výklad turistického sprievodcu, ktorého objednáte v kabínke hneď pri vstupe do chrámu alebo prostredníctvom MIC Košice – t.č. 055/ 16 186. 

Vybrané externé linky:
Farnosť sv. Alžbety Košice - Staré mesto: http://dom.rimkat.sk/
Dóm sv. Alžbety - Wikipédia
Dóm sv. Alžbety - Slovenská agentúra cestovného ruchu
Dóm sv. Alžbety - Cassovia.sk

Autor: text Milan Kolcun, foto Slavomír Szabó