Untitled Document
25.10.2010 16:52

Rieka Slaná

Slaná nepatrí medzi slovenské veľtoky, no predsa je to rieka, ktorej dĺžka dosahuje takmer 230 kilometrov. Presne je to 229,4 kilometra, avšak z toho na Slovensku len 110 kilometrov. Najväčším prítokom Slanej je Hornád, avšak ten sa s ňou spája až na území Maďarska len niekoľko kilometrov predtým, ako Slaná (v Maďarsku pod názvom Sajó) vteká do rieky Tisa.

Tok rieky prechádza na Slovensku troma okresmi (Rožňava, Revúca, Rimavská Sobota), z toho sa na území Košického samosprávneho kraja nachádza okres Rožňava. Slaná pramení pomerne vysoko, a to v nadmorskej výške 1280 metrov v Slovenskom rudohorí v Stolických vrchoch v podcelku Stolica. Vrch stolica sa pritom nachádza v katastri obce Rejdová a jeho nadmorská výška je 1476,4 metra.

Snáď najkrajší úsek toku tvorí časť od prameňa po Rejdovú. Od svahu Stolice preteká ako výdatná a bujará bystrina, asi 4 kilometre pred Rejdovou už má charakter horskej riečky. I keď sa v týchto miestach priamo pri jej toku nenachádza žiadna turistická značka, môže vás navigovať priamo vodný tok. Pokiaľ od Rejdovej kráčate proti prúdu, prechádzate nádhernými miestami s horskými lúkami so salašníckym chovom oviec a výhľadmi na vrchy Krížna jedľa, Buchwald, Priehybka, Stolica i ďalšie. Túra proti prúdu ku prameňu sa neskôr vyznačuje lesom pokrytou Slanskou dolinou a v záverečnom úseku strmším stúpaním. Pokiaľ nie ste chronickým vyhľadávačom prameňov našich riek, osemkilometrová (štyri tam a štyri späť) prechádzka po lúkach s malebnými zákutiami zvyčajne k uspokojeniu stačí.

Na území Košického samosprávneho kraja Slaná postupne preteká okolo obcí Rejdová, Vyšná Slaná, Vlachovo, Gočovo, Nižná Slaná, Henckovce, Gemerská Poloma, Betliar, Rožňava, Brzotín, Slavec, Plešivec (tu sa do Slanej vlieva rieka Štítnik), Gemerská Hôrka, Bohúňovo, Čoltovo, Bretka (kde sa stáča prudko na juh) a Gemerská Panica. Odtiaľ pokračuje na území Banskobystrického  samosprávneho kraja a do Maďarska prechádza v blízkosti jeho obce Vlkyňa. 

Z historického hľadiska Slaná zohrala svoju veľkú úlohu počas tatárskych vpádov, keď 11. apríla 1241 prehral na jej brehu pri Mohni (územie Maďarska) kráľ Belo IV. bitku s tatárskym vodcom Batuchánom. Podľa povesti sa potom kráľ ukrýval na Holubej skale pri obci Hrhov a v Kráľovej jaskyni v Zádielskej doline. Literárne spracovanú povesť si môžete prečítať, ak si kliknete tu.

Pre vodákov je rieka splavná skôr v strednej a dolnej časti. Viac informácií v tomto smere nájdete na webovej stránke http://www.rieky.sk/slovensko/slana.aspx.

 

 

 

 

 

Autor: text a foto Slavomír Szabó