Untitled Document
22.04.2010 11:57

Markušovce, Odorín: Markušovský skalný hríb a náučný chodník

 Markušovce, okres Spišská Nová Ves: Medzi najpozoruhodnejšie prírodné útvary neživej prírody na Slovensku patrí Markušovský skalný hríb. Nájdete ho ako učebnicový príklad takmer v každej publikácii, ktorá je aspoň čiastočne zameraná na geológiu alebo prírodné zaujímavosti Spiša.

Markušovský skalný hríb sa nachádza pri rieke Hornád asi 5 kilometrov východným smerom od obce Markušovce. Svojmu názvu je verný v tom zmysle, že na pohľad pripomína obrovskú hubu z kameňa. Vysoký je približne osem metrov a priemer jeho „klobúka“ je cca tri metre. Vznik takéhoto nevšedného tvaru zapríčinila skutočnosť, že sa na danom mieste stretajú dve rôzne geologické vrstvy. „Nohu“ tvorí drobivý hrubozrnný treťohorný zlepenec a „klobúk“ zasa tvrdší jemnozrnný zlepenec. Vplyv vetrov, dažďov a mrazov sa výraznejšie prejavuje na „nohe“, ktorá rýchlejšie zvetráva, či môžeme povedať, že sa rýchlejšie obrusuje, stenčuje. „Klobúk“ je voči prírodným vplyvom odolnejší.

Markušovský skalný hríb nie je jediným chráneným prírodným výtvorom na okolí. Patria tu aj Markušovské steny. Strmé skalné bralá sú viditeľné nad Hornádom už z obce. Oproti hríbu sú mladšie, pochádzajú z čias štvrtohôr, avšak rovnako vďaka vplyvu vodnej, veternej a teplotnej erózie vytvárajú rôzne bizarné tvary.

Pre úplnosť: Markušovský skalný hríb je z hľadiska chráneného územia súčasťou Národnej prírodnej pamiatky Markušovské steny, i keď pochádza z iného geologického obdobia a je situovaný o niečo východnejšie. Územie je chránené od roku 1976 a nachádza sa na ploche 134 400 štvorcových metrov. Ako dôvod Ministerstvo životného prostredia SR udáva: „NPP je vyhlásená na ochranu výrazných geomorfologických útvarov v paleogénnych vrstvách Hornádskej kotliny, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Výsledkom nerovnomerného zvetrávania vrstiev sú esteticky významné skalné útvary.“

Náučný chodník: Začína v centre obce Markušovce, kde sa nachádza chránená pamiatková zóna, ktorá zahŕňa 22 nehnuteľných kultúrnych pamiatok, z toho približne 10 kaštieľov a kúrií. Medzi najvýznamnejšie architektonické skvosty patrí rokokový kaštieľ s múzeom, letohrádok Dardanely, gotický kostol sv. Michalahrad.

Náučný chodník má celkovo 2 tabule so sprievodnými textami a 8 stĺpikov pri jednotlivých stanoviskách. Prvá časť je venovaná historickým pamätihodnostiam, chodník ďalej pokračuje od kaštieľa obcou na východ v smere toku Hornádu. Na konci Markušoviec sa nachádza druhá informačná tabuľa, ktorá je venovaná prírodným pozoruhodnostiam. Od nej chodník prechádza k rieke, kde je v prírodnom prostredí plnom krásnych riečnych meandrov dostatok priestoru na nerušený oddych a relaxáciu. Trasa privádza návštevníka až k Markušovskému skalnému hríbu, čo je už v katastri obce Odorín. Odtiaľ sa môže turista vrátiť do Markušoviec, alebo prejsť do obce Matejovce nad Hornádom. Tá má železničné spojenie v smere na Košice, v opačnej strane na Markušovce a Spišskú Novú Ves. 

Značenie je dobré, zablúdiť takmer nemožno. Náučný chodník naviac vedie súbežne so žltou turistickou značkou, ktorá sa tiahne od markušovského kaštieľa popri Hornáde a skalnom hríbe do Matejoviec.

Dĺžka trasy je cca 6 kilometrov, terén prevažne rovinatý a vhodný aj na výlety s malými deťmi. Vzhľadom na prehliadku historickej architektúry a skalných výtvorov je na jeho absolvovanie vhodné vyhradiť čas minimálne tri hodiny (plus čas vrátiť sa späť alebo prejsť do Matejoviec).

Bez času na obhliadku historických a prírodných objektov trvá pešia chôdza
Markušovce kaštieľ – Markušovce rázcestie: 10 min,
Markušovce rázcestie – Markušovský skalný hríb: + 50 min (celkovo 1 hodina
Markušovský skalný hríb – Matejovce železničná stanica: + 45 min. (celkovo 1 hod. a 45 minút)

 

Použitá literatúra:
Štátny zoznam osobitne chránených častí SR
Informačné tabule náučného chodníku
Ivan Zmoray, Vladimír Podhradský a kolektív: Zaujímavosti slovenskej prírody (Osveta, Martin, 1982)
Turistický sprievodca ČSSR: Slovenské rudohorie – Volovské vrchy (Šport, Bratislava, 1988)

Autor: text a foto Slavomír Szabó