Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana - Slovak Democratic and Christian Union – Democratic Party
Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana | |
---|---|
![]() | |
Vodca | Milan Roman |
Založené | 18. februára 2000 |
Rozpustený | Apríla 2018 |
Zlúčenie spoločnosti | Demokratická únia, demokratická oslava |
Rozdeliť sa od | Slovenská demokratická koalícia |
Ústredie | Šancová 4018/70, Bratislava |
Členstvo (2016) | 1,179[1] |
Ideológia | Liberálny konzervativizmus[2] Kresťanská demokracia[2] Proeurópanstvo[3] |
Politická pozícia | V strede vpravo[4] |
Medzinárodná príslušnosť | Centristický demokratický internacionál |
Skupina Európskeho parlamentu | Európska ľudová strana |
Farby | Modrá |
Národná rada | 0 / 150 |
Európskeho parlamentu | 0 / 13 |
Samosprávne kraje | 0 / 8 |
Regionálne parlamenty | 0 / 408 |
Webová stránka | |
www | |
The Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (Slovák: Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana, SDKÚ-DS) bola a liberálno-konzervatívny,[5] Kresťansko-demokratický[6] politická strana na Slovensku. SDKÚ-DS bola členom Centristický demokratický internacionál a bol členom Európska ľudová strana do roku 2018, kedy bolo vylúčené.[7]
SDKÚ bola 12 rokov významnou pravicovou konzervatívnou stranou na Slovensku. Počas ich riadenia sa Slovensko stalo členom Európska únia a Organizácia Severoatlantickej zmluvy. SDKÚ-DS bola po parlamentných voľbách v roku 2012 na okraji spoločnosti, keď získala iba 6% hlasov. Za ďalšie štyri roky stratila väčšinu svojich poslancov a strana získala v roku 2016 iba 0,26% hlasov, čím zostala bez parlamentného zastúpenia.[8] Strana potom ukončila všetky svoje činnosti.[9]
História
Nadácia
V roku 1998 SDK vznikla ako koalícia piatich malých stredopravých a stredoľavých strán, ktoré majú v úmysle spochybniť slovenské parlamentné voľby v uvedenom roku. Prvotnou dohodou bolo vytvorenie strany so 150 členmi a jej rozpustenie po voľbách v roku 1998. Po úspešných voľbách v roku 1998 zostavila SDK vládu s KDH, SDĽ a SMK-MKP. Táto pôvodná dohoda nebola úspešná, a predseda vlády Mikuláš Dzurinda (KDH) ohlásilo vznik novej strany - Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ). Niektorí členovia SDK sa pridali k novej strane, zatiaľ čo iní sa vrátili k pôvodným stranám. Nová strana bola zaregistrovaná 18. februára 2000. Kongres ústavy 17. novembra zvolil za predsedu Mikuláša Dzurindu, ktorého podpredsedami boli Edvard Kukan, Zuzana Martináková, Milan Kňažko a Ľubomír Harach. Gabriel Palacka zodpovedný za financie.
Prvýkrát vo vláde: 1998–2006
Po jej vzniku bola väčšina ministrov slovenskej vlády členmi SDKÚ. SDKÚ sa považovala za najviac reformne orientovanú stranu. Jej koaličnými partnermi boli Strana maďarskej koalície, Strana občianskeho porozumenia a Strana demokratickej ľavice.
V parlamentné voľby 17. júna 2006, strana získala 18,4% ľudového hlasovania a 31 zo 150 kresiel v Národnej rade. Napriek tomu, že strana stratila veľký počet hlasov, dokázala zostaviť koaličnú vládu s bývalými partnermi, ako napr Kresťanskodemokratické hnutie, Strana maďarskej koalície a nová strana Aliancia nového občana. Opozičný stredoľavý populista však Smer-SD mohol vytvoriť koalíciu s Slovenská národná strana a
Druhýkrát vo vláde: 2010–2012
Pre Parlamentné voľby 2010, Dzurinda poskytol slot číslo jeden na zozname strany k Iveta Radičová, hoci zostal predsedom strany. V týchto voľbách strana získala 15,42% ľudového hlasovania, čo zodpovedá 28 mandátom v Národnej rade.[10][11] Iveta Radičová sa stala prvou ženskou premiérkou v histórii Slovenska. Vytvorením novej stredopravej koaličnej vlády v zložení SDKÚ-DS, SaS, MOST-HÍD a KDH. Podľa zvyku prezident Ivan Gašparovič najskôr poveril zostavením novej vlády víťaznú stranu SMER-SD a jej lídra Roberta Fica, ktorý tak nemohol urobiť kvôli tomu, že Smer-SD a SNS mali iba 71 kresiel.[12] Stredopravá koaličná vláda sa zrútila 11. októbra 2011 po strate dôvery v parlament. Radičová sa následne rozhodla neprijať kandidatúru v budúcich voľbách a bola predsedníčkou vlády až do nástupu sociálnodemokratickej vlády 4. apríla 2012.
2012 volieb
Mikuláš Dzurinda viedol večierok do Parlamentné voľby 2012. Strana bola porazená zle, získala iba 6,09% hlasov a stratila viac ako polovicu svojich kresiel. Dzurinda sa rozhodol rezignovať na svoju funkciu predsedu SKDU a 19. mája 2012 sa konal stranícky zjazd, aby bolo možné zvoliť nového vodcu. Pavol Frešo, Lucia Žitňanská a Viliam Novotný boli kandidátmi, nakoniec zvíťazil Frešo so 242 zo 404 hlasov. Lucia Žitňanská získala 142 hlasov a oznámila, že nebude kandidovať na funkciu podpredsedníčky.
Kandidát | prvé kolo | % v prvom kole | druhé kolo | % v druhom kole |
---|---|---|---|---|
Pavol Frešo | 178 | 46.48% | 242 | 63.02% |
Lucia Žitňanská | 146 | 38.12% | 142 | 36.98% |
Viliam Novotný | 59 | 15.40% | - | - |
Celkom | 383 | 100% | 384 | 100% |
V Európske voľby v roku 2014, SDKÚ-DS sa umiestnila na celoštátnom treťom mieste, získala 7,75% hlasov a zvolila si 2 Poslancov.[13]
Z 11 premiérov zvolených v roku 2012 zostal v strane k roku 2015 iba 1.[14]
Voľby 2016
Stranu viedol Pavol Frešo. Počas predchádzajúceho volebného obdobia sa však SDKÚ-DS prakticky rozpadla zvnútra, keď sa jej vlastní poslanci rozhodli stranu opustiť. Vo výsledku má Frešo tvrdú pozíciu, a to aj napriek tomu, že jeho kampaň viedla spolu so slovenským pravicovým konsenzom proti SMER-SD strana, zlyhala. Zatiaľ čo vo voľbách v roku 2006 získal iba 0,27% hlasov a stratil 95% svojich predchádzajúcich voličov 5.3.2016, strana získala najhorší výsledok v histórii. SDKÚ-DS zvíťazila iba v jednej dedine, Pavlovce v Okres Rimavská Sobota.[15] Frešo sa vyjadril, že SDKÚ-DS ako jediná strana otvorene bránila proeurópsky myšlienok, postavených proti budovaniu plotov proti prisťahovalcom v Európska migračná kríza. Predseda uviedol, že situácia bola pre prezídium veľkou výzvou.[16]
Pokles a rozpustenie
2. júla 2016 sa konal stranícky zjazd. Z čela strany vystúpil Pavol Frešo. Boli zvolení noví podpredsedovia. Očakávalo sa, že vodca bude zvolený neskôr v roku 2016.[17] V apríli 2018 bolo oznámené, že strana de facto prestala existovať, pretože nemá členstvo a štruktúru. Strana bola vylúčená z Európska ľudová strana ako výsledok.[18] Igor Rattaj sa prihlásil o majetok strany a stal sa majiteľom ochrannej známky strany v priebehu septembra 2018. Rattaj uviedol, že strana je teraz iba ochrannou známkou a bude ju predávať, ak o to niekto prejaví záujem. Vodca strany Milan Roman sa v tom čase uchádzal o pozíciu primátora v Skalici ako nezávislý kandidát.[9]
Ideológia
Táto časť nie citovať akýkoľvek zdroje. (Novembra 2011) (Zistite, ako a kedy odstrániť túto správu šablóny) |
SDKÚ-DS boli a pravý stred liberálny konzervatívec strana, ktorá sa prezentuje ako alternatíva k sociálno-demokratický a populistický ideológia Smer - sociálna demokracia (Smer-SD). Po všeobecné voľby v roku 2010 SDKÚ-DS dosiahla dohodu s ostatnými stredopravými stranami a zostavila vládu Slovenska. Strana kritizovala politiku Robert Ficostrana Smer-SD, ktorá ich označuje za nezodpovedné, neudržateľné a populistické. SDKÚ-DS bola v rokoch 2012–2016 piatou najväčšou stranou v Národnej rade. Jej politika zahŕňala pokračovanie v reformách, ktoré sa uskutočnili pred rokom 2006, vrátane daňovej reformy, znižovania sociálnych dávok, dôchodkovej reformy, reformy zdravotníctva atď. SDKÚ-DS bola potom rozdelená do štyroch sekcií:
- Tím pre obnovu a modernizáciu pod vedením Ivan Mikloš,
- Tím pre dôstojný život pod vedením Iveta Radičová,
- Protikrízový tím na čele s nováčikom Eugen Jurzyca,
- Tím pre právo a spravodlivosť pod vedením Lucia Žitňanská.
Hlavnými partnermi SDKÚ-DS boli politicky podobné strany: Kresťanskodemokratické hnutie, Sloboda a solidaritaa Most-Híd. Do roku 2012 boli tieto strany v a koaličná vláda s SDKÚ-DS.
Výsledky volieb
Národná rada
Rok | Vodca | Hlasujte | Hlasovať% | Sedadlá | Miesto | Vláda |
---|---|---|---|---|---|---|
1998[19] | Mikuláš Dzurinda | 884,497 | 26.33 | 42 / 150 | 2 | Áno |
2002 | Mikuláš Dzurinda | 433,953![]() | 15.09 ![]() | 28 / 150 | 2 | Áno |
2006 | Mikuláš Dzurinda | 422,851![]() | 18.35 ![]() | 31 / 150 | 2 | Nie |
2010 | Iveta Radičová | 390,042 ![]() | 15.42 ![]() | 28 / 150 | 2 | Áno |
2012 | Mikuláš Dzurinda | 155,744 ![]() | 6.09 ![]() | 11 / 150 | 5 ![]() | Nie |
2016 | Pavol Frešo | 6,938 ![]() | 0.27 ![]() | 0 / 150 | 15 ![]() | Nie |
Prezidentské
Voľby | Kandidát | Výsledok prvého kola | Výsledok druhého kola | ||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Hlasuje | % Hlasov | Výsledok | Hlasuje | % Hlasov | Výsledok | ||
1999 | Rudolf Schuster[20] | 1,396,950 | 47.37 | Druhá priečka | 1,727,481 | 57.18 | Vyhral |
2004 | Eduard Kukan | 438,920 | 22.10 | 3 | — | ||
2009 | Iveta Radičová | 713,735 | 38.05 | Druhá priečka | 988,808 | 44.47 | Stratený |
2014 | Pavol Hrušovský | 63,298 | 3.33 | 6. | — |
Európskeho parlamentu
Rok | Hlasujte | Hlasovať% | Sedadlá | Miesto |
---|---|---|---|---|
2004 | 119,954 | 17.09 | 3 / 14 | 1 |
2009 | 140,426 ![]() | 16.98 ![]() | 2 / 13 | 2 ![]() |
2014 | 43,467![]() | 7.75![]() | 2 / 13 | 3![]() |
Referencie
- ^ „Dankov nápad môže odstaviť SaS, OĽaNO, Kollára aj Kotlebu“. aktuality.sk. Získané 12. októbra 2016.
- ^ a b Nordsieck, Wolfram (2016). "Slovensko". Strany a voľby v Európe. Archivované od pôvodné dňa 13. augusta 2019.
- ^ Okladal, Martin (8. marca 2016). „R.I.P. SDKÚ-DS“. Aktuality.sk (po slovensky). Získané 26. januára 2019.
- ^ Haughton, Tim; Rybář, Marek (2006), „Teraz v poriadku? Vysvetľovanie úspechov a neúspechov slovenskej pravice“, Stredopravé strany v postkomunistickej východnej a strednej Európe, Routledge, s. 115
- ^ Elisabeth Bakke (2010). Systémy strán v strednej a východnej Európe od roku 1989. Politika strednej a juhovýchodnej Európy od roku 1989. Cambridge University Press. s. 78, 80. ISBN 978-1-139-48750-4.
- ^ Vít Hloušek; Lubomír Kopeček (2010). Vznik, ideológia a transformácia politických strán: porovnanie medzi východnou, strednou a západnou Európou. Ashgate Publishing, Ltd. s. 125–. ISBN 978-0-7546-7840-3.
- ^ „Európski ľudovci zo svojich radov vylúčili SDKÚ-DS, neplatia členské príspevky a prakticky neexistujú“. Webnoviny.sk (po slovensky). 10. apríla 2018. Získané 16. september 2019.
- ^ „R.I.P. SDKÚ-DS“. aktuality.sk (po slovensky). Získané 3. júla 2017.
- ^ a b "Majetok SDKÚ-DS dnes vlastní finančník Rattaj. Stranu chce predať". Glob.sk (po slovensky). 30. septembra 2018. Získané 19. mája 2020.
- ^ „Archivovaná kópia“ (po slovensky). Archivované od pôvodné dňa 6. septembra 2010. Získané 10. januára 2011.CS1 maint: archivovaná kópia ako titul (odkaz)
- ^ „Archivovaná kópia“ (po slovensky). Archivované od pôvodné dňa 16. júna 2010. Získané 14. júna 2010.CS1 maint: archivovaná kópia ako titul (odkaz)
- ^ http://www.sme.sk/c/5422317/prezident-dal-ficovi-desat-dni.html (po slovensky)
- ^ „Archivovaná kópia“. Archivované od pôvodné dňa 28. mája 2014. Získané 28. mája 2014.CS1 maint: archivovaná kópia ako titul (odkaz)
- ^ "Frešo zostal sám. Kaník odišiel z SDKÚ a základná nová strana" [Frešo odišiel sám. Kaník opustil SDKÚ a zakladá novú stranu]. Sme. 6. decembra 2015. Získané 7. decembra 2015.
- ^ https://dennikn.sk/397064/pozrite-dopadli-volby-vo-vasej-obci-mapa/
- ^ http://www.aktuality.sk/clanok/319223/volby-2016-predseda-sdku-ds-o-vyhliadkach-po-volbach/
- ^ „Strana SDKÚ-DS si zvolila nové vedenie: Frešo končí!“. Cas.sk. Získané 6. júla 2016.
- ^ „Európski ľudovci zo svojich radov vylúčili SDKÚ-DS, neplatia členské príspevky a prakticky neexistujú“. Webnoviny.sk (po slovensky). 10. apríla 2018. Získané 10. júla 2018.
- ^ Ako Slovenská demokratická koalícia
- ^ „Česko-slovenská únia študentov politických vied“. cpssu.org. Získané 12. decembra 2016.