Slovákov - Slovaks

Z Wikipédie, Voľnej Encyklopédie

Pin
Send
Share
Send

Slovákov
Slováci
Slovaks around the world.svg
Celkový počet obyvateľov
c. 6–7 miliónov[1]
Regióny s významným počtom obyvateľov
Slovensko Slovensko 4,352,775[2]
 Spojené štáty797,764[3]
 Česká republika116,817 / 191,818 - 400,000[4]
 Spojene kralovstvo85,000[5]
 Kanada72,290[6]
 Srbsko52,750[7]
 Rakúsko35,450[8]
 Maďarsko29,794[9]
 Nemecko25,200
 Francúzsko23,000[10]
 Brazília17,200[11]
 Rumunsko17,226[12]
 Taliansko15,000
 Austrália12,000
 Írsko10,801[13]
 Ukrajina6,397[14]
 Chorvátsko4,712[14]
 Nórsko4,000[14]
 Belgicko4,000[14]
 Argentína3,500
 Čile2,300
 Poľsko2,000
 Holandsko1,800
 Španielsko1,600
 Uruguaj1000
 južná Afrika800
 Kolumbia100
Jazyky
Slovák
Náboženstvo
Prevažne Rímsky katolicizmus[15]
Príbuzné etnické skupiny
Iné Západných Slovanov

The Slovákov (Slovák: Slováci, jednotné číslo: Slovák, ženský: Slovenka, množné číslo: Slovenky) sú a Západoslovanský etnická skupina a národ pôvodom z Slovensko ktorí zdieľajú spoločné predkov, kultúra, história a hovorte Slovenský jazyk.

Na Slovensku c. 4,4 milióna tvoria Slováci s celkovým počtom obyvateľov 5,4 milióna. V mnohých susedných krajinách sú slovenské menšiny Rakúsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko a Ukrajina a početná populácia prisťahovalcov a ich potomkov v roku 2006 Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Spojene kralovstvo a Spojené štáty okrem iných, ktoré sa súhrnne označujú ako Slovenská diaspóra.

názov

Názov Slovák je odvodené z * Slověninъ, množné číslo * Slověně, starý názov Slovania (Proglas, okolo 863).[a] Pôvodný kmeň sa zachoval vo všetkých slovenských slovách okrem podstatného mena mužského rodu; ženské podstatné meno je Slovenka, prídavné meno je slovenský, tým jazykom je slovenčina a krajina je Slovensko. Prvá písomná zmienka o prídavnom mene slovenský (Slovensky) je v roku 1294 (ad parvam arborem nystra slowenski breza ubi est meta).[16]

Pôvodný názov Slovákov Slovenin/Slovinsky bol ešte zaznamenaný v Pressburgskom latinsko-českom slovníku (14. storočie),[17], ale zmenilo sa na Slovák pod vplyvom Česky a Poľský (okolo 1400). Prvá písomná zmienka o novej podobe na území dnešného Slovenska je z Bardejov (1444, "Nicoulaus Cossibor hauptman, Nicolaus Czech et Slowak, stipendiarii supremi„). Zmienky v českých prameňoch sú staršie (1375 a 1385).[18] Zmena nesúvisí s etnogenézou Slovákov, ale výlučne s jazykovými zmenami v západoslovanských jazykoch. Slovo slovenský sa začalo používať aj neskôr ako spoločný názov pre všetkých Slovanov v českom, poľskom a tiež slovenskom jazyku spolu s ďalšími tvarmi.[18]

V maďarčine je „slovenský“ Tót (pl: tótok), an exonym. Pôvodne sa používala na označenie všetkých Slovania počítajúc do toho Slovincov a Chorváti, ale nakoniec sa začal odvolávať predovšetkým na Slovákov. Veľa miestnych mien v Maďarsku ako napr Tótszentgyörgy, Tótszentmártona Tótkomlós stále niesť meno. Tóth je bežné maďarské priezvisko.

O Slovákoch sa tiež historicky hovorí rôzne Slovyenyn, Slowyenyny, Sclavus, Sclavi, Slavus, Slavi, Winde, Wendealebo Wenden. Posledné tri výrazy sú variáciami germánskeho výrazu Prútiky, ktorý sa historicky používal na označenie akýchkoľvek Slovanov žijúcich v blízkosti germánskych osád.

Etnogenéza

Ján Hollý (portrét z roku 1885)

Ranní Slovania prichádzali na územie Slovenska vo viacerých vlnách od 5. a 6. storočia a boli organizované na kmeňovej úrovni. Originálne kmeňové mená nie sú známe z dôvodu nedostatku písomných prameňov pred ich integráciou do vyšších politických celkov. Oslabenie kmeňového vedomia pravdepodobne urýchlilo Avars, ktorí nerešpektovali kmeňové rozdiely na ovládanom území a motivovali zostávajúcich Slovanov, aby sa spojili a spolupracovali na ich obrane. V 7. storočí Slovania (pravdepodobne vrátane niektorých slovenských predkov) založili väčší kmeňový zväz: Samova ríša. Bez ohľadu na Samovu ríšu integračný proces pokračoval na iných územiach s rôznou intenzitou.[19]

Konečný pád Avarský kaganát umožnil vznik nových politických subjektov. Prvou takouto politickou jednotkou dokumentovanou v písomných prameňoch je Nitrianske kniežatstvo, jeden zo základov neskoršieho spoločného etnického povedomia.[20] V tejto etape dejín zatiaľ nie je možné predpokladať spoločnú identitu všetkých predkov Slovákov na susedných východných územiach, aj keď ju obývali blízki Slovania. Nitrianske kniežatstvo sa stalo súčasťou Veľkej Moravy, spoločný štát Moravanov (českí predkovia sa spojili iba na pár rokov). Relatívne krátka existencia Veľkej Moravy jej bránila potlačiť rozdiely, ktoré vyplynuli z jej vytvorenia z dvoch samostatných celkov, a preto sa spoločná „slovensko-moravská“ etnická identita nedokázala rozvinúť.[20] Včasná politická integrácia na území dnešného Slovenska sa však prejavila v jazykovej integrácii. Zatiaľ čo sa nárečia raných predkov Slovákov delili na západoslovanské (západné a východné Slovensko) a nezápadoslovanské (stredné Slovensko), medzi 8. a 9. storočím sa oba dialekty spojili, čím sa položili základy neskoršieho slovenského jazyka.

10. storočie je v slovenčine medzníkom etnogenéza.[21] Pád Veľkej Moravy a ďalšie politické zmeny podporili ich formovanie do samostatného národa. Zároveň so zánikom Praslovanský jazyka sa slovenčina medzi 10. a 13. storočím vyvinula do samostatného jazyka (súčasne s ostatnými slovanskými jazykmi). Skorá existencia Uhorského kráľovstva pozitívne ovplyvnila vývoj spoločného vedomia a priateľstva medzi Slovanmi v severnom Uhorsku, a to nielen v medziach súčasného Slovenska.[20] Vďaka jasnému rozdielu medzi Slovákmi a Maďarmi bolo prijatie konkrétneho názvu zbytočné a Slováci si zachovali svoje pôvodné meno (v latinčine napr. Slavus), ktorý sa používal aj pri komunikácii s inými slovanskými národmi (Polonus, Bohemus, Ruthenus).[22] Z politického hľadiska boli stredovekí Slováci súčasťou multietnického politického národa Natio Hungaricaspolu s Maďarmi (presnejšie Maďarmi), Slavóncami, Nemcami, Rumunmi a inými etnickými skupinami v Uhorskom kráľovstve. Pretože stredoveký politický národ nebol tvorený obyčajnými ľuďmi, ale šľachtou, bolo pre všetky tieto národy nevyhnutné členstvo v privilegovanej vrstve (šľachtici Uhorsko).[23]

Rovnako ako iné národy, aj Slováci sa od 18. storočia pod myšlienkou začali transformovať na moderný národ národný romantizmus. Moderný slovenský národ je výsledkom radikálnych procesov modernizácie v rámci habsburskej ríše, ktoré vyvrcholili v polovici 19. storočia.[24] Proces transformácie spomalil konflikt s maďarským nacionalizmom a etnogenéza Slovákov sa stala politickou otázkou, najmä pokiaľ ide o ich zbavenie a zachovanie jazyka a národných práv. V roku 1722 Michal Bencsik, profesor práva na Trnavská univerzita, publikoval teóriu, že šľachta a mešťania z Trenčín by nemali mať rovnaké privilégiá ako Maďari, pretože sú ich potomkami Svatoplukľudia (nižší ako Maďari). Ani Bencsik, ani jeho slovenský súper Ján Baltazár Magin spochybniť kontinuitu urovnania sporu. Tiež prvé dejiny Slovákov, ktoré napísal Georgius Papanek (alebo Juraj Papánek), sledovali korene Slovákov až po Veľkú Moravu[25] v Historia gentis Slavae. De regno regibusque Slavorum (1780) („Dejiny slovanského ľudu: O kráľovstve a kráľoch Slovanov“). Papánkova práca sa stala podkladom pre argumentáciu slovenského hnutia národného obrodenia. Slovenské národné obrodenie však nielen akceptovalo kontinuitu obyvateľstva, ale ju aj zdôrazňovalo, čím dokázalo, že Slováci sú rovnocennými štátnymi občanmi a maďarský „jedinečný štátnický dar“ nebol potrebný ani pre vznik štátu, ani pre pokresťančenie. V roku 1876 maďarský jazykovedec Pál Hunfalvy publikoval teóriu o chýbajúcej kontinuite medzi Slovákmi a Slovanmi pred príchodom Maďarov. Hunfalvy sa snažil dokázať, že predkovia Slovákov nežili na území dnešného Slovenska pred príchodom starých Maďarov (Maďarov), ale Slováci sa neskôr vynorili z ďalších Slovanov, ktorí do Uhorského kráľovstva prišli zo susedných krajín po trinástej. storočia.[26] János Karácsonyi predpokladal, že stredné a severné Slovensko bolo neobývané (1901), a vo svojej ďalšej práci „Naše historické právo na územnú celistvosť našej krajiny“ (1921) tvrdil, že zvyšok pôvodných Slovanov bol Maďarmi asimilovaný a moderní Slováci sú potomkami prisťahovalci z Hornej Moravy a Odra (hustota obyvateľstva na týchto územiach bola v tom čase príliš nízka a veľký počet kolonistov prichádzajúcich z týchto oblastí nebol možný[26]). Teóriu potom zneužili medzivojnoví maďarskí revizionisti, ktorí spochybňovali kontinuitu na podporu maďarských nárokov na Slovensko. V roku 1982, keď už boli k dispozícii bohaté archeologické dôkazy o opaku,[27] podobnú teóriu publikoval maďarský historik György Györffy.[27] Györffy pripustil, že na území Slovenska môžu zostať menšie skupiny Slovanov, uviedol však, že pôvod Slovákov je v riedkom osídlení rôznych slovanských skupín, ktoré sa neskôr posilnilo neskoršou kolonizáciou. Podľa akademika Ferenca Makka stredoveký Moravania nie sú predkami Slovákov a väčšina slovenského ľudu je potomkom neskorších slovanských nováčikov.[28]

Opačná teória, podporujúca domnelú bývalá spoločná minulosť českého a slovenského národa, čím tiež legitimizuje vznik zjednotených Národ československý,[29] získal politickú podporu v medzivojnovom Česko-Slovensku.[29] Rovnako ako Karácsonyi, český historik Václav Chaloupecký predpokladal, že severná a stredná časť Slovenska zostala neobývaná až do 13. storočia a juhozápadná časť bola obývaná Čechmi. Ešte v roku 1946 Chaloupecký predpokladal, že slovenský národ sa vynoril zo susedných Slovanov a formoval sa až v 17. storočí. Jeho teóriu o nedostatku obyvateľstva na väčšej časti Slovenska pokrytej lesmi už vedecky vyvrátil Daniel Rapant (napr. v jeho práci O starý Liptov, 1934), a bolo preukázané, že sa mýli početné archeologické nálezy[poznámka 1] a odmietnuté československou histografiou. Na druhej strane, medzivojnoví slovenskí autonomisti, postavení proti etnickému čechoslovakizmu, datovali existenciu slovenského národa do dôb Pribinu (pokusy dokumentujúce existenciu Slovákov v ranom slovanskom období, tj. V čase Samovej ríše, sú okrajové a existujú mimo moderná mainstreamová slovenská histografia).

Po rozpad Československa v roku 1993 vznik samostatného Slovenska motivoval záujem o osobitne slovenskú národnú identitu.[30] Odrazom toho bolo odmietnutie spoločnej československej národnej identity v prospech čistej slovenskej.[30]

História

Slovania Panónskej panvy

Prvý známy Slovanské štáty na území dnešného Slovenska boli Ríša ríšska Samo a Nitrianske kniežatstvo, založená niekedy v 8. storočí.

Veľkej Moravy

Pribina, vládca Nitrianskeho kniežatstva,[31] založil a ovládol Balatovské kniežatstvo od 839/840 do 861.[32]

Veľkej Moravy (833 -? 907) bol slovanský štát v 9. a na začiatku 10. storočia, ktorého tvorcami boli predkovia Čechov a Slovákov.[33][34] V tomto období došlo k dôležitému vývoju, vrátane misie byzantských mníchov Cyrila a Metoda, vývoj Hlaholika abeceda (skorá forma Azbuka) a použitie Staroslovienčina ako úradný a spisovný jazyk. Jeho formácia a bohaté kultúrne dedičstvo priťahujú od 19. storočia o niečo väčší záujem.

Pôvodné územie obývané slovanskými kmeňmi zahŕňalo nielen súčasné Slovensko, ale aj časti súčasného Poľska, juhovýchodnej Moravy a približne celú severnú polovicu dnešného Maďarska.[35]

Uhorské kráľovstvo

Územie súčasného Slovenska bolo rozdelené na dve časti medzi Uhorské kráľovstvo (za uhorskej nadvlády postupne od 907 do začiatku 14. storočia) do Horné Uhorsko a Kráľovské Uhorsko (za Habsburgovcov z rokov 1527 - 1848 (pozri tiež Maďarská revolúcia v roku 1848)) až do vzniku Čs v roku 1918.[36] Podľa ďalších historikov sa však podľa ďalších historikov od roku 895 do roku 902 celá oblasť dnešného Slovenska stala súčasťou vzmáhajúceho sa uhorského kniežatstva a o storočie neskôr sa stala (bez gradácie) súčasťou Uhorského kráľovstva.[37][38][39] Volala sa samostatná entita Nitrianske pohraničné vojvodstvo, existovala v tomto čase v rámci Maďarského kráľovstva. Toto vojvodstvo bolo zrušené v roku 1107. Územie obývané Slovákmi v dnešnom Maďarsku sa postupne zmenšovalo.[40]

Keď väčšinu Uhorska dobyli Osmanská ríša v roku 1541 (pozri Osmanské Maďarsko), územie dnešného dňa Slovensko sa stalo novým centrom zmenšeného kráľovstva[41] ktoré zostali pod maďarčinou, a neskôr Habsburg vládu, oficiálne nazývanú Kráľovské Uhorsko.[41] Niektoré Chorváti usadil okolo a v dnešnej dobe Bratislava z podobných dôvodov. Tiež veľa Nemci usadil sa v Maďarskom kráľovstve,[41] najmä v mestách ako kolonisti hľadajúci prácu a banskí odborníci z 13. až 15. storočia. Židia a Cigáni tvorili tiež významné populácie na tomto území.[41] V tomto období bola väčšina dnešného Slovenska súčasťou habsburskej nadvlády, ale Osmanský vládol nad jeho južnými a juhovýchodnými časťami.

Po tom, čo bola Osmanská ríša prinútená okolo roku 1700 k ústupu z dnešného Maďarska, sa tisíce Slovákov postupne usadili v vyľudnených častiach obnoveného Maďarského kráľovstva (dnešné Maďarsko, Rumunsko, Srbskoa Chorvátsko) pod Márie Terézie, a tak sa dnešné slovenské enklávy (ako Slováci vo Vojvodine, Slováci v Maďarsku) v týchto krajinách.

Po Sedmohradsko, Horné Uhorsko (dnešné Slovensko), bolo najvyspelejšou časťou Uhorského kráľovstva po celé storočia, ale v 19. storočí, keď Budín/Pešť sa stalo novým hlavným mestom kráľovstva, význam územia, ako aj ďalších častí v rámci kráľovstva klesol a mnoho Slovákov bolo ochudobnených. Výsledkom bolo, že najmä do konca 19. a začiatku 20. storočia (medzi rokmi 1880–1910) emigrovali do Severnej Ameriky státisíce Slovákov, čo bolo spolu najmenej 1,5 milióna emigrantov.

Slovensko vykazuje veľmi bohatú ľudovú kultúru. Časť slovenských zvykov a spoločenských konvencií je spoločná s zvykmi iných národov prvej Habsburská monarchia (Maďarské kráľovstvo bolo v personálna únia s habsburskou monarchiou od roku 1867 do roku 1918).

Čs

Obyvatelia Slovenska prežili väčšinu 20. storočia v rámci Slovenska Čs, nový štát sformovaný po I. svetovej vojne. Významné reformy a obdobie po druhej svetovej vojne industrializácia sa uskutočnilo v tomto období. The Slovenský jazyk bol silne ovplyvnený Český jazyk počas tohto obdobia.[42]

Kultúra

Umenie Slovenska možno vysledovať až do stredoveku, keď vznikli niektoré z najväčších umeleckých diel histórie krajiny. Medzi významné čísla z tohto obdobia patrili aj mnohé Starí majstri, medzi nimi aj Majster Pavol z Levoče a Majster čs. Viac súčasného umenia možno vidieť v tieni Koloman Sokol,[43] Albín Brunovský, Martin Benka,[44] Mikuláš Galanda,[43] Ľudovít Fulla.[43] Julius Koller a Stanislav Filko v 21. storočí Roman Ondak, Blažej Baláž. Najvýznamnejší slovenskí skladatelia boli Eugen Suchoň, Ján Cikkera Alexander Moyzes, v 21. storočí Vladimír Godar a Peter Machajdík.

Najznámejší Slovenské názvy možno nepochybne pripísať vynálezu a technológii. Medzi takých ľudí patrí Jozef Murgaš, vynálezca bezdrôtovej telegrafie; Ján Bahýľ, Štefan Banič, vynálezca moderného padáka; Aurel Stodola, vynálezca bionického ramena a priekopník v termodynamike; a v poslednej dobe John Dopyera, otec moderných akustických strunových nástrojov. Maďarskí vynálezcovia Jozef Petzval a Štefan Jedlik sa narodili zo slovenských otcov.

Slovensko je známe aj tým polyhistori, z ktorých patrí Pavol Jozef Šafárik, Matej Bel, Ján Kollár, a jeho politickí revolucionári, napr Milan Rastislav Štefánik a Alexander Dubček.

Kodifikovali slovenský jazyk dve vedúce osoby. Prvý bol Anton Bernolák ktorého koncepcia vychádzala z nárečia západného Slovenska (1787). Išlo o uzákonenie prvého národného spisovného jazyka Slovákov vôbec. Druhý pozoruhodný muž bol Ľudovít Štúr. Jeho formovanie slovenského jazyka malo zásady v dialekte stredného Slovenska (1843).

Najznámejší slovenský hrdina bol Juraj Jánošík (slovenský ekvivalent Robin Hood). Významný prieskumník a diplomat Móric Beňovský, maďarský prepis Benyovszky bol tiež Slovák (pochádza z Vrbového na dnešnom Slovensku a vo svojej maturite je uvedený napríklad ako „nobilis Slavicus - slovenský šľachtic“).

Pokiaľ ide o šport, Slováci sú pravdepodobne najznámejší (v Severnej Amerike) najmä vďaka svojim osobnostiam v ľadovom hokeji Stan Mikita, Peter Šťastný, Peter Bondra, Žigmund Pálffy, Marián Hossa a Zdeno Chára. Zoznam nájdete na Zoznam Slovákov. Zdeno Chára je iba druhým európskym kapitánom v histórii NHL ktoré viedlo jeho tím k zisku Stanleyho pohár, vyhral s Boston Bruins v sezóne 2010–11.

Zoznam najvýznamnejších slovenských spisovateľov a básnikov nájdete v Zoznam slovenských autorov.

Galéria slovenského ľudu

Mapy

Štatistika

Na Slovensku je približne 5,4 milióna autochtónnych Slovákov. Ďalší Slováci žijú v nasledujúcich krajinách (v zozname sú na prvom mieste odhady veľvyslanectiev atď. a združení Slovákov v zahraničí a na druhom mieste oficiálne údaje krajín k roku 2000/2001).

Zoznam pochádza z aktuálneho kanadského Slováka Clauda Baláža splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre Slovákov v zahraničí (pozri napr .: 6):

  • USA (1 200 000/821 325 *) [* (1) podľa sčítania ľudu z roku 1990 v USA však bolo 1 882 915 Slovákov, (2) v USA je asi 400 000 „Čechoslovákov“, z ktorých veľká časť sú Slováci] - emigranti 19. - 21. storočia; pozri tiež Sčítanie USA[45]
  • Česká republika (350,000 / 183,749*) [* podľa sčítania z roku 1991 bolo v Českej republike 314 877 Slovákov] - z dôvodu existencie bývalého Čs
  • Maďarsko (39 266/17 693)
  • Kanada (100 000/50 860) - migranti z 19. - 21. storočia
  • Srbsko (60 000/59 021 *) [najmä v Vojvodina;* bez DPH the Rusíni] - osadníci z 18. a 19. storočia
  • Poľsko (2002) (47 000/2 000 *) [* Ústredná komisia pre sčítanie ľudu prijala námietku Spolku Slovákov v Poľsku ohľadom tohto počtu] - starodávna menšina a v dôsledku posunov hraníc v priebehu 20. storočia
  • Rumunsko (18 000/17 199) - starodávna menšina
  • Ukrajina (17 000/6 397) [najmä v Podkarpatská Rus] - starodávna menšina a z dôvodu existencie bývalej Čs
  • Francúzsko (13 000 / neuv.)
  • Austrália (12 000 / neuv.) - migranti z 20. - 21. storočia
  • Rakúsko (10 234/102 234) - migranti 20. - 21. storočia
  • Spojené kráľovstvo (10 000 / n.a.)
  • Chorvátsko (5 000/4 712) - osadníci z 18. a 19. storočia
  • ostatné krajiny

Počet Slovákov žijúcich mimo Slovenska sa v súlade s vyššie uvedenými údajmi odhadoval na max. 2 016 000 v roku 2001 (2 660 000 v roku 1991), z čoho vyplýva, že v súhrne bolo max. vo svete asi 6 630 854 Slovákov v roku 2001 (7 180 000 v roku 1991). Odhad podľa grafu na pravej strane poskytuje približnú populáciu Slovákov žijúcich mimo Slovenska 1,5 milióna.

Ďalšie (oveľa vyššie) odhady vyplývajúce z Domu zahraničných Slovákov možno nájsť na SME.[46]

Pozri tiež

Poznámky

  1. ^ Slováci a Slovincov sú jediné súčasné slovanské národy, ktoré si zachovali pôvodný názov. Pre Slovincov je prívlastok stále slovenski a ženské podstatné meno „Slovinčina“ je stále tiež Slovenka, ale mužský podstatné meno sa odvtedy zmenilo na Slovenec. Slovenský názov ich jazyka je slovenčina a slovinske meno pre ich je slovenščina. Slovenský výraz pre slovinský jazyk je slovinčina; a slovinci volaju slovensky slovaščina. Názov je odvodený od praslovanského tvaru slovo „slovo, hovor“ (porov. slovenský sluch, ktorý pochádza z koreňa IE * ḱlew-). Teda Slovákov ako aj Slovinci by znamenalo „ľudia, ktorí hovoria (rovnakým jazykom)“, teda ľudia, ktorí si navzájom rozumejú.
  1. ^ Napríklad slovanské mohyly v Krasňanoch pri Žiline, cintorín v Martine, magnátske mohyly v Turčianskej Blatnici, Malom Čepčíne a Žabokrekoch, osady v Liptovskom Michale, Liptovskej Mare (odkryté pri stavbe priehrady), Vlachy, Liptovská Štiavnica, Paludza, Sokolče, Lisková, Podtureň, Prosiek, Bobrovník, Likavka - všetko od 8. do 10. storočia. (Uhlár, 1992, s. 326)

Referencie

  1. ^ „Ako žijú Slováci za hranicami? Slovensko mám rád, ale môj domov už nie je“ [Ako sa žije Slovákom v zahraničí? Mám rád Slovensko, ale už to nie je môj domov.]. Sme.sk. Získané 2. augusta 2017.
  2. ^ „Sčítanie ľudu: Menej Maďarov, katolíkov - a Slovákov“. Spectator.sme.sk. 2012-03-05. Získané 2. augusta 2017.
  3. ^ „Webové stránky amerického sčítania ľudu“. Úrad pre sčítanie ľudu Spojených štátov. Získané 7. októbra 2017.
  4. ^ „Slováci v Česku zvyšuje, tvorí päťinu všetkých cizincov v zemi“. týden.cz. Získané 25. júna 2020.
  5. ^ „Obyvateľstvo Spojeného kráľovstva podľa krajiny narodenia a štátnej príslušnosti“. Ons.gov.uk. Získané 14. novembra 2014.
  6. ^ Kanada, vláda Kanady, štatistika (2017-10-25). „Etnický pôvod (279), odpovede na jeden a viac etnických pôvodov (3), štatút generácie (4), vek (12) a pohlavie (3) pre populáciu v súkromných domácnostiach Kanady, provincií a území, metropolitných oblastí sčítania a sčítania ľudu Aglomerácie, sčítanie obyvateľstva 2016 - 25% vzorových údajov “. www12.statcan.gc.ca.
  7. ^ „Попис становништва, домаћинстава и станова 2011: у Републици Србији Конференција за новинаре ор 29. 29. 29.р 29. 29. 29.ор 29. 29. (PDF). Webrzs.stat.gov.rs. Získané 2017-08-02.
  8. ^ Statistik Austria. „STATISTIK AUSTRIA - Bevölkerung nach Staatsangehörigkeit und Geburtsland“. Statistik.at. Získané 1. januára 2015.
  9. ^ Vukovich, Gabriella (2018). Mikrocenzus 2016 - 12. Nemzetiségi adatok [Mikrocenzus 2016 - 12. Etnické údaje] (PDF). Maďarský ústredný štatistický úrad (v maďarčine). Budapešť. ISBN 978-963-235-542-9. Získané 9. januára 2019.
  10. ^ „Présentation de la Slovaquie“. France Diplomatie:: Ministère de l'Europe et des Affaires étrangères. Získané 2. augusta 2017.
  11. ^ „Edição 214, Um atalho para a Europa“. Archivované od pôvodné dňa 26. januára 2009. Získané 31. január 2008.
  12. ^ „Transindex.ro“. Recensamant.referinte.transindex.ro. Archivované od pôvodné dňa 9. novembra 2013. Získané 14. novembra 2014.
  13. ^ „Emigrácia CSO“ (PDF). Úrad pre sčítanie ľudu, Írsko. Získané 29. januára 2013.
  14. ^ a b c d (Sčítanie ľudu 2010)
  15. ^ „Tabuľka 14 Obyvateľstvo podľa náboženstva“ (PDF). Štatistický úrad SR. 2011. Získané 8. júna 2012.
  16. ^ Uličný 1986, s. 102.
  17. ^ Uličný 1986, s. 101.
  18. ^ a b Marek 2011, s. 67.
  19. ^ Marsina 2013, s. 65.
  20. ^ a b c Marsina 2013, s. 67.
  21. ^ Marsina 2009, s. 16.
  22. ^ Marsina 2013, s. 71.
  23. ^ Marek 2011, s. 13.
  24. ^ Stefan Auer, Liberálny nacionalizmus v strednej Európe, Routledge, 2004, s. 135
  25. ^ Kamusella 2009, s. 134
  26. ^ a b Marsina 2009, s. 18.
  27. ^ a b Marsina 2009, s. 19.
  28. ^ Ferenc, Makk, “És erővel elfoglalta egész Pannóniát", In: Tiszatáj, 1996-10, s. 76
  29. ^ a b Marsina 1997, s. 17
  30. ^ a b W. Warhola, James (2005). „Meniace sa pravidlo medzi Dunajom a Tatrami: Štúdia politickej kultúry na samostatnom Slovensku, 1993 - 2005“ (PDF). The University of Maine. Orono, Maine, Spojené štáty americké: Midwest Political Science Association 2005 Výročná národná konferencia, 9. apríla 2005. Archivované od pôvodné (PDF) dňa 15. septembra 2012. Získané 2011-06-15.
  31. ^ Kirschbaum 1995, s. 25
  32. ^ Bagnell Bury, John (1923). Cambridgeská stredoveká história. Cambridge: Macmillana. p. 211.
  33. ^ Ference Gregory Curtis. Chronológia východoeurópskych dejín 20. storočia. Gale Research, Inc., 1994. ISBN 978-0-8103-8879-6, s. 103
  34. ^ Věd, Archeologický ústav (Československá Akademie) (1964). Veľkomoravská výstava: 1100 rokov tradície štátneho a kultúrneho života.
  35. ^ Dejiny východnej Európy: kríza a zmeny, Robert Bideleux, Ian Jeffries
  36. ^ Eberhardt 2003, s. 105
  37. ^ Kristó, Gyula (1996). Maďarské dejiny v deviatom storočí. Segedín: Szegedi Középkorász Műhely. p. 229. ISBN 963-482-113-8
  38. ^ „Histria 2001/03. - GYRFFY GYRGY: Honfoglals a Krpt-medencben“. Historia.hu. Archivované od pôvodné dňa 26. apríla 2014. Získané 14. novembra 2014.
  39. ^ Kristó, Gyula (1993). A Kárpát-medence és a magyarság régmúltja (1301-ig) (Starodávne dejiny Karpatskej kotliny a Maďarov - do roku 1301)[1] Segedín: Szegedi Középkorász Műhely. p. 299. ISBN 963-04-2914-4.
  40. ^ Vauchez, André; Barrie Dobson, Richard; Lapidge, Michael (2000). Encyklopédia stredoveku. 1. Routledge. p. 1363. ISBN 9781579582821.
  41. ^ a b c d Eberhardt 2003, s. 104
  42. ^ Harlig, Jeffrey; Pléh, Csaba (11. januára 1995). Keď sa východ stretol so západom: sociolingvistika v bývalom socialistickom bloku. Walter de Gruyter. ISBN 9783110145854. Získané 11. januára 2018 - prostredníctvom služby Knihy Google.
  43. ^ a b c Marshall Cavendish Corporation (2009). „Slovensko; kultúrny prejav“. Svet a jeho národy. 7. Marshall Cavendish. p. 993. ISBN 9780761478836.
  44. ^ Mikuš 1977, s. 108
  45. ^ „Predkovia: 2000: Sčítanie ľudu 2000 - stručne“ (PDF). Census.gov. Archivované od pôvodné (PDF) dňa 2004-09-20. Získané 2017-08-02.
  46. ^ „Ako žijú Slováci za hranicami? Slovensko mám rád, ale môj domov už nie je“. Sme.sk. Získané 2. augusta 2017.

Zdroje

Ďalšie čítanie

vonkajšie odkazy

Pin
Send
Share
Send